reklama

Vianočný pes

Mám rada zvieratá. Obzvlášť psov. Občas sa mi stane, že  ich zachraňujem. Moje už dospelé deti toto moje počínanie označili za úchylku. Číslo na Slobodu zvierat už mám pre istotu uložené v svojom mobilnom telefóne. Sú teda zážitky humorné, kedy sa na mne ostatní zabavia, ale aj menej humorné. Ja vám ponúkam ten posledný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Bývam v Bratislave. V druhý sviatok vianočný som zobrala časť rodiny a dvoch psov (pochádzajúcich z útulku), aby sme navštívili rodnú obec, cintorín a uctili si pamiatku zosnulého otca. Mal to byť príjemný jednodňový výlet autom. Cesta plynula pokojne. V aute bolo teplo, pomalá hudba uspávala, každý sa venoval svojim myšlienkam. Blížili sme sa k cieľu cesty. Prechádzali sme práve posledným úsekom borovicového lesa po ceste medzi Borským Mikulášom a Šaštínom. Šoférovala som a preto som už zdiaľky zbadala pobiehajúceho psa, ktorý upútal svojou veľkosťou aj správaním. Spomalila som. Pes pobiehal chaoticky, aj keď jedným smerom a zjavne sa zaujímal o prechádzajúce autá. Usúdila som, že to bude jeden z tých, ktorých vyložia z auta a odídu. Chalupu máme na okraji obce. Keď som vyložila rodinu, bez rozmýšľania som sadla do auta a vrátila som sa. Chcela som sa presvedčiť, či psík putuje ďalej. V kútiku duše som si priala, aby tam už nebol. Psa som dobehla. Správal sa stále rovnako, len bol o kúsok ďalej. Len vďaka tomu, že nebola hustá premávka, neprišlo ku kolízii. Zastavila som. Nemusela som vynaložiť veľa námahy, aby som tuláka presvedčila, nech nastúpi do auta. Tento dopravný prostriedok zjavne poznal. Usalašil sa na zadnom sedadle a absolútne ho zaplnil. Obrovskú hlavu mi striedavo kládol na rameno, zalizoval ma svojou slintajúcou papuľou a gúľal zmätenými a dôverčivými očami. Aj neodborníkovi by bolo jasné, že ide o hravé šteňa čistokrvného veľkého plemena. Rozhodla som sa, že psíka dostanem do najbližšieho útulku. Najprv informácie, potom kontakt na bratislavskú Slobodu zvierat. Tu sa zľakli, že snáď neuvažujem nad možnosťou im psa priviezť. Táto inštitúcia je len pre mesto Bratislava. Tak som ich prosila, aby mi poradili, na koho sa obrátiť. Najbližššia Sloboda zvierat je v meste Trnava a oni výjazdy nerobia. Tiež sú len pre mesto Trnava. Senica nemá zverejnené žiadne číslo na podobnú inštitúciu. Pracovníčka ma poučila, že v takýchto prípadoch je v obci kompetentný starosta v spolupráci s mestskou políciou. Hľadajte na Vianoce starostu alebo mestskú políciu. Ubezpečujem vás, že sa vám to určite nepodarí. Znovu telefonické informácie a hľadanie. Telefónne číslo na mestskú políciu v Senici som získala. A keď som sa dozvedela, že v Senici je dokonca útulok, mala som pocit, že naše úsilie nebolo márne. Príslušník mi ale oznámil, že oni tiež nerobia výjazdy, jedine, že psíka sama priveziem. Súhlasila som a vydýchla som si. To som ale netušila, čo nás čaká. Zariadenia sme našli v objekte bývalých kasární. Informačné tabule, blížiace sa štekanie a zavýjanie nás doviedli do cieľa. Časť zvierat sa nachádzala v murovanej budove, časť vonku. Privítal nás zamestnanec alebo opatrovateľ, ktorý sa zjavne našej návšte "nepotešil". Keď uvidel, že vedieme psa, začal hromžiť striedavo na starostu a na mestskú políciu. Ja som sa snažila medzi zavýjaním psov a prúdom jeho rozhorčených slov hľadať súvislosť a zmysel. Nechápala legislatívnu o dohode medzi starostami obcí a mestskou políciou, ktoré majú trhliny alebo vôbec nefungujú. Jediné, čo som si uvedomila bolo, že tento človek, ktorý tu trávil svoje Vianoce, pôsobil rovnako zúfalým dojmom, ako nedobrovoľní nájomníci tohto zariadenia. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Vy ste nám priviezli psa? Pozrite sa, tam v tom kontajneri sú traja, ktorých som musel utratiť. Že sú Vianoce? A zajtra a pozajtra sem prídu ďalší takí , ako vy a privezú ďalších psov. A kam ich dám? Máme tu všetko plné. Psy sú aj po dvoch a viac. A sú tu aj choré psy. Keď im nedáme lieky, tak to nevydržia. A to stojí peniaze. A kto nám ich dá? V kancelárii mám šteniatka, ktoré mi tam špinia. Keď ich dám von, zamrznú? A čo mám podľa vás robiť? Že či si ich ľudia zoberú? Ľudia chcú len mladé, šteniatka. Že to je čistokrvný pes? A aké dospelé psy tu máme my? A nikto ich nechce. A sú tu dlho. A tri sme museli utratiť. A ja mám rád psy, inak by som to nerobil..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zobral do ruky vôdzku, uviazal psa a odvádzal ho do železného koterca, stojaceho vonku. Už som nerozoznávala slová, v ušiach mi znel len bolestný a žalujúci sa tón jeho hlasu.

A tak bol pes "zachránený". A čo zostalo mne? Smútok, horkosť a bezmocnosť a nezodpovedané otázky.

Mária Pozorová

Mária Pozorová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žena vo veku, keď má tú lepšiu polovicu života za sebou Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu